Biblické Archeologické Noviny

Biblické archeologické fakty

Je Rákosové more skutočne Červeným morom?

Je  Rákosové  more  skutočne  Červeným  morom? Prešli Izraelčania (Hebrejci) cez Červené more? Alebo snáď cez jedno z jazier situovaných severne od Suezského zálivu, keď Biblia hovorí o Rákosovom mori? Na ktorom mieste teda došlo k prechodu cez vodnú bariéru?

V hebrejskom jazyku názov mora, cez ktoré previedol Boh Hebrejcov, sa píše Jam Suf. Tento výraz sa v Starom zákone vyskytuje 24krát1. Môžeme ho preložiť ako Trstinové more alebo aj ako Rákosové more, pričom sa vychádza z podstatného mena suf - "trstina". Trstina nerastie v slanej vode, preto väčšina komentátorov sa domnieva, že Izraelčania prešli cez jedno z veľkých jazier situovaných na sever od Červeného mora2. Tento záver je ale unáhlený, pretože význam hebrejského slova suf zahŕňa a znamená rovnako aj morské vodné rastliny ako napríklad riasy alebo morská tráva3. Na základe uvedených dôkazov názov Jam Suf nevylučuje more.

Trstinové (Rákosové) more

Z Biblie jasne vyplývá, že výraz Jam Suf sa môže vzťahovať k Suezskému zálivu4 alebo k Akabskému zálivu5. Vody týchto zálivov od staroveku niesli názov Erythra Thalassa, alebo Červené more. Tento názov sa objavil v Septuaginte (starovekom gréckom preklade Písma sv.) takmer všade tam, kde se v hebrejskej Biblii vyskytuje výraz Jam Suf. Jazerá položené severne od Suezkého zálivu sa nikdy nenazývali Červeným morom. Staroveký cestovateľ a zemepisec Strabon robil výrazný rozdiel mezi nimi a Červeným morom6. Vyvracia to teda tvrdenie, že k Exodusu došlo v okolí spomínaných jazier namiesto cez more.

Slovo suf mohlo byť spojené s hebrejským slovesom sof vyskytujúcím sa v Biblii s významom - zničiť, priviesť ku koncu alebo s podstatným menom sufah - uraganová búrka. V takomto prípade názov Jam Suf bol by narážkou na udalosti sprevádzajúce Exodus. Na takýto význam poukazuje aj grécky názov dediny nachádzajúcej sa pri Červenom mori v blízkosti tradičného miesta Exodusu, který znie Clysma, teda zničenie, ako to uvádzali v IV. storočí Eusebius z Cézareje a tiež Egeria7.

Je teda zrejmé, že výraz Jam Suf sa vzťahuje nielen na trstinu (rákosie), čo sa týka vodných rastlín alebo na zničenie, aké postihlo Egypťanov v Červenom mori prostrednictvom uragánovej búrky. Takže, nezávisle na význame výrazu Jam Suf jeho preklad do nášho jazyka ako Červené more je správný, pretože sa mnohokrát v Biblii vzťahuje k tejto morskej oblasti. Toto spochybňuje len populárne tvrdenie rozšírené medzi určitými biblickými učencami o prechode Izraelčanov cez jedno z jazier situované severne od Suezského zálivu.

Alfred J. Palla
(prevzaté z časopisu Znaki czasu 12/12)


1 2Moj 10,19; 13,18; 15,4.22; 23,31; 4Moj 14,25; 21,4; 33,10-11; 5Moj 1,40; 2,1; 11,4; Joz 2,10; 4,23; 24,6; Sud 11,16; 1Král 9,26; Neh 9,9; Žalm 106,7.9.22; 136,13.15; Jer 49,21.
2 J.K. Hoffmeier, Israel in Egypt, s. 203-215.
3 R.A. Cole, Exodus, s. 117.
4 2Moj 13,18; 15,4; 23,31; 4Moj 21,4; 33,10.
5 Soud 11,16; Jer 49,20-21.
6 Strabon, Geografia, 8,77.
7 Eusebius z Cesareje, Onomasticon, s.v. (Baal-Sefon).